Miesto vedľa Firy

Fira si označila stoličku zelenou stužkou.

Stála medzi Nubovou stoličkou a Orumiho miestom, hneď pri okne. Chcela si na ňu sadnúť, len čo prídu hostia. Tešila sa, ako bude Nubo reagovať na jej nový teplý ovocný nápoj a ako si vypočuje celý Orumiho príbeh o oblaku, ktorý vyzeral ako zemiak.

Zatiaľ narovnala obrus.

Potom na dvere zaklopala suseda s misou húb. Za ňou prišli dvaja obyvatelia starého stromu. Niekto priniesol chlieb, niekto zamrznutý strapec jarabín a niekto mal na kabáte toľko snehu, že sa na chodbe začala topiť malá kôpka.

Fira všetkých privítala objatím a usadila ich k stolu. Poznala každého hosťa a pamätala si, kto rád sedí bližšie pri peci.

Nubo vytiahol predĺženie stola. Orumi si vymyslel niekoľko stoličiek a potom na ne pre radosť z vlastnej práce uviazal mašle. Jedna sa mu zachytila o okraj vesty.

Fira postavila ovocný nápoj k svojmu miestu.

„Už si idem sadnúť.“

„Fira, kam mám položiť chlieb?“

Ukázala na misu. Keď sa vrátila, niekto potreboval suchú utierku. Potom sa ukázalo, že dve misky ešte zostali v komore. Keď ich priniesla, niekto ju požiadal, aby mu ukázala cestu do kúpeľne.

Pri stole sa začalo hovoriť o oblaku.

Fira počula len:

„… a potom sa ukázalo, že to vôbec nebol zemiak.“

Všetci sa zasmiali.

Jej stolička bola stále prázdna. Sadla si teda na schodík na chodbe s miskami na kolenách. Chcela ich položiť, no na chvíľu sa jej nechcelo vstávať.

Nubo vošiel do kuchyne po ďalší ovocný nápoj. Cez pootvorené dvere ju zbadal.

„Je tu vonku ďalší stôl?“

„Nie.“

Sadol si na schodík vedľa nej. Misky ticho cinkli.

„Nechutí ti večera?“ spýtal sa.

„Ešte som ju neochutnala.“

Nubo naklonil hlavu.

Fira uhladila okraj lupienka.

„Som rada, že sú tu všetci. Len by som chcela byť pri stole s vami aj ja.“

Orumi vykukol z jedálne.

„Začínam príbeh odznova. Zemiak bol len začiatok.“

Všimol si misky na jej kolenách a pristúpil bližšie.

„Sú plné?“

„Nie.“

„Tak ich odnesiem.“

Fira podala Orumimu misky a vstala.

„Poďme. Teraz si už sadám. Kto môže podať chlieb?“

„Ja,“ povedal Nubo.

V jedálni zastal pri stole a prezrel si všetky prestreté miesta.

„Musíme to tu usporiadať trochu inak.“

Posunul misy do stredu a vedľa pece pripravil malú dosku, kam si každý mohol odložiť vlastný riad. Suseda s hubami hneď priniesla naberačku. Obyvatelia starého stromu začali nalievať ovocný nápoj.

Orumi skontroloval, či má každý stoličku. Potom odsunul tú so zelenou stužkou.

Fira zastala pri svojej stoličke.

„Nemusíte mi robiť zvláštne miesto len pre mňa.“

„Veď už si ho urobila,“ odpovedal Orumi.

Sadla si. Nubo k nej posunul tanier a suseda jej podala chlieb. Fira chvíľu jedla potichu.

„Chutí ti?“ spýtal sa Nubo.

„Veľmi.“

Orumi sa oprel lakťami o stôl.

„Tak som teda plával na oblaku. Z diaľky vyzeral ako zemiak…“

Fira sa rozosmiala ešte skôr, než sa dostal k časti, ktorú už počula.

Neskôr, keď sa niekto spýtal, kde je cukor, vstala prvá suseda.

Firine lupienky sa inštinktívne pohli.

Nubo položil ruku na jej stoličku.

„Zostaň. Ešte stále nevieme, čo bol ten oblak naozaj.“

Fira sa oprela v stoličke. Pod stolom ju zelená stužka šteklila na nohách a z oboch strán sedeli jej priatelia, ktorí v ten večer už nikam inam nešli.