Nubo má vo zvyku pozerať do neba, kým mu niekto nepripomenie, že svet je aj pod jeho nohami. Potom sklopí zrak a zvyčajne nájde ďalší dôvod niekam vyraziť. Raz je to chodník strácajúci sa za skalou. Inokedy mušľa, ktorá znie inak ako všetky ostatné. A niekedy električka, do ktorej nastúpil len preto, aby zistil, kam idú ľudia s kuframi.
Nubo rozpráva o vzdialenom svete, z ktorého vidno Neptún. Pamätá si tmavú vodu, svetlé pobrežia a vietor hučiaci v skalných puklinách. Keď sa pokúsi ukázať tento svet na mape, prst mu vždy zastane medzi vyznačenými bodkami. Napokon pokrčí plecami. Ten, kto mapu kreslil, tam zjavne ešte nedošiel.
Doma sa Nubo učil cestovať od vĺn. Celé hodiny vedel sledovať, ako voda obteká prekážky a vracia sa na miesta, ktoré práve opustila. Potom si postavil prvú dosku. Bola trochu priširoká, na jednej strane ťažšia a pri zatáčaní veľmi tvrdohlavá. Nubo ju upravoval znova a znova a popritom zistil, že niektoré riešenia prídu najľahšie s mokrou hlavou.
Práve táto doska ho niesla na jeho prvej veľkej ceste. Jedného večera zbadal na vode úzky pás svetla, hoci nad zátokou viseli husté oblaky. Pás sa pohyboval proti prúdu. Nubo ho nasledoval ku kamennému oblúku, pri ktorom zvyčajne odpočíval po surfovaní. Tentoraz na druhej strane uvidel neznáme pobrežie. Na piesku ležali červené kamene a nad nimi svietili dva mesiace.
Na okamih zostal na doske celkom bez pohybu. Potom opatrne zapádloval bližšie. Dotkol sa piesku, zdvihol kameň a nechal si ho na pamiatku. Skôr než sa vrátil cez oblúk, dlho skúmal zvláštnu oblohu. Nasledujúce ráno začal hľadať podobné pásy svetla. Pochopil, že objavil niečo, čo ho už nenechá na pokoji.
Na cestách mu pomáha žiariaca guľa na bruchu. Vnútri krúžia drobné body ako galaxia uzavretá v skle. Keď sa neďaleko pohne Modrý prúd, usporiadajú sa do nového obrazca. Nubo sa pokúša tieto obrazce čítať porovnávaním so zápismi v zápisníku. Vie sa aj pomýliť. Raz si bol istý, že našiel priechod k oceánu, ale skončil v skrini plnej štetcov. Dodnes premýšľa, či obrazec zle prečítal, alebo mu iba chýbala trpezlivosť pozrieť sa za poslednú policu.
Nubo má hlavu plnú dobrých nápadov a kufor plný vecí, ktorých užitočnosť nie vždy vie vysvetliť. Nosí hladký kameň z prvej cesty, mušľu, niekoľko lístkov a náčrty miest, kam by sa chcel vrátiť. Dokáže si všimnúť podobnosť medzi súhvezdím a sieťou ulíc. No vie aj pol dňa hľadať zápisník, ktorý od rána nesie pod pazuchou.
Jeho cesty ho priviedli aj na Zem. Zamiloval sa do vĺn, ale rovnako dlho si prezeral pekárne, eskalátory a ľudí polievajúcich kvety na balkónoch. Stále nechápe, prečo by niekto zatvoril krásnu mušľu do zásuvky ani prečo treba odísť od mora, keď by sa dalo zostať ešte deň. Pýta sa na všetko. Niekedy ho odpoveď zavedie na nové miesto rýchlejšie ako Modrý prúd.
Teraz Nubo pozýva na cesty aj teba. Jeho dobrodružstvá vedú na neznáme planéty aj do známych miest, cez nepokojné moria a na miesta, kam sa najlepšie cestuje s pastelkou v ruke. Už má veľa otázok a zopár starostlivo zapísaných nápadov. Zápisník zrejme zase niekam položil. Kufor však čaká pri dverách a najmenšia hviezda na jeho tvári začína žiariť jasnejšie.